18 faktov o živote vo Švajčiarsku, ktoré sa skrývajú za krásnymi výhľadmi z pohľadníc

Švajčiarsko je síce malá krajina, ale pomerne rozmanitá. Úzke prepojenie s európskymi susedmi viedlo k tomu, že v krajine neexistuje jednotný jazyk a jednotlivé regióny sú neoficiálne oddelené jeden od druhého. Obyvatelia rozlišujú nemeckú, francúzsku a taliansku časť Švajčiarska, ktoré sa zase delia na kantóny. V podstate sú kantóny nezávislé štáty, v každom z nich platí vlastná ústava, zákony, súdy a vláda. A hoci sa v každom kantóne vyvinuli svoje kultúrne a jazykové osobitosti, Švajčiarsko je predsa len súdržná krajina a má dokonca aj oficiálne motto: «Jeden za všetkých a všetci za jedného!».

Názorný príklad toho, ako sa vyslovuje slovné spojenie «jablkový ohryzok» v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska.. Vo Švajčiarsku všetci hovoria v dialektoch. Dokonca aj obyvatelia susedných dedín v jednom kantóne môžu hovoriť odlišne a len ťažko si navzájom rozumieť. Napríklad len slovo «každý» má viac než 40 variantov výslovnosti. Aby sa život zjednodušil, vyučovanie v školách, vydávanie novín a časopisov prebieha v nemčine. No v každodennej komunikácii si Švajčiari spisovnú nemčinu veľmi neobľubujú. Kým v mnohých krajinách vyvoláva nárečie úsmev, vo Švajčiarsku si ho naopak veľmi cenia, keďže dialekt, podobne ako čiary na dlani, odráža životnú cestu človeka.

V prípade jadrovej vojny bude celé obyvateľstvo Švajčiarska v bezpečí. Radiačné kryty sú povinné pre všetky budovy. Zvyčajne sa bunker stavia pre jeden alebo viac domov podľa celkového počtu obyvateľov. Úkryt je miestnosť chránená masívnymi železobetónovými blokmi (šírky asi 30 cm), vybavená ventilačným systémom a zásobami vody, suchárov, konzerv a liekov. Ak sa opýtate Švajčiara, či má v okolí úkryt, pozrie sa na vás ako na idiota, akoby ste sa ho spýtali, či vie dýchať.

Každú jeseň úrady kantónov, na území ktorých sa nachádzajú jadrové elektrárne, bezplatne rozposielajú obyvateľom balenia s jódovými tabletami. «Rozbalila som, chcela som si hneď jednu prehltnúť. A čo? Mama vždy hovorí, že prevencia jodomarínom raz do roka je prospešná,» — podelila sa na internete dievčina, ktorá sa presťahovala do Švajčiarska. «Manžel s vypúlenými očami mi tabletky zobral. Vraj nám v soli jódu stačí, a tu je dávka šialená». V návode sa naozaj píše, že v prípade zvýšenej rádioaktivity bude obyvateľstvo o tom informované a užívať tabletky bez pokynu úradov sa nemá.

Spravidla je v každom dome tzv. práčovňa, ktorá sa nachádza v spoločnej pivnici, kde stoja jedna alebo viac práčok a sušičiek. Obyvatelia ich používajú podľa harmonogramu: v určený deň v týždni si treba na pranie zarezervovať konkrétny čas. Teraz sa síce v novostavbách čoraz častejšie budujú práčovne priamo v bytoch, no je to skôr výnimka než pravidlo.

Ak je zvyšok sveta zvyknutý farbiť vajcia len na Veľkú noc, Švajčiari to robia po celý rok. Varené vajcia, alebo ako ich vo Švajčiarsku nazývajú, piknikové vajcia, sa tu predávajú v každom potravinovom obchode. Sú zámerne pomaľované jasnými farbami, aby si ich zákazníci náhodou nepomýlili so surovými.

Švajčiari jednoducho milujú korenie Aromat od Knorru. Podáva sa prakticky vo všetkých tradičných reštauráciách Švajčiarska a doma ho držia na rovnakej úrovni so soľou a korením. Týmto korením posypú všetko: od chleba a varených vajec až po polievky a mäsité jedlá.

Švajčiari majú jednu zvláštnosť, ktorá zakaždým núti našich krajanov mimovoľne sa strhnúť — zvyk hlasno a poriadne smrkať. Nezáleží, kde presne: v reštaurácii, divadle, verejnej doprave alebo len na ulici — poriadne sa vysmrkať sa považuje za normálne. Zato tiché poťahovanie nosom sa nepatrí a dokonca sa pokladá za nezdvorilé.

Ide o slávny švajčiarsky karneval venovaný rozlúčke so zimou. Slávnostné sprievody prebiehajú po celej krajine, ale dátumy ich konania sa v rôznych kantónoch líšia. Zvyčajne sa začínajú v predvečer Veľkého pôstu. Tisíce veselých ľudí v pestrofarebných kostýmoch a maskách sa pohybujú mestom pod svižnú hudbu a radostné výkriky detí i dospelých. V niektorých škôlkach a školách dokonca vyčleňujú osobitné dni, keď môžu deti prísť do zariadenia prezlečené v karnevalových kostýmoch.

K 8. marcu v Ženeve spustili mestskú dopravu so špeciálnym logom: «Ženy v biznise. Ženy – podnikateľky». Sme zvyknutí považovať Medzinárodný deň žien za sviatok pozornosti voči nežnému pohlaviu. Od skorého rána muži darujú kvety a pripravujú prekvapenia a ženy celý deň prijímajú darčeky a komplimenty. Vo Švajčiarsku je to inak. Tu je 8. marec dňom boja žien za svoje práva. Feministické organizácie nabádajú ženy, aby v tento deň neprijímali žiadne prejavy pozornosti, aby sa vzdali návštev salónov krásy, žiadali od šéfa zvýšenie platu a vôbec dali svetu najavo svoje práva. A žiadne kvety od mužov!

Každé dievča aspoň raz v živote počulo prísne mamine alebo babičkine: «Neseď na studenom, prechladneš!» Zdá sa, že toto posvätné napomenutie sa tak vrylo do vedomia, že aj ako dospelé si mnohé z nás nikdy nesadnú na betónovú dosku či kamenný schod bez toho, aby si niečo nepodložili. Švajčiarky si však bez problémov sadnú na studenú zem alebo kovovú lavičku aj v zime, vôbec sa neobávajúc, že ochorejú. Sú presvedčené, že získať cystitídu alebo pyelonefritídu tým, že si posedíte na studenom, jednoducho nie je možné.

Zákaznícky servis vo Švajčiarsku je poriadna skúška trpezlivosti. Kúpiť nábytok neznamená hneď ho dostať: na doručenie si budete musieť počkať 4–6 mesiacov. K lekárovi sa dá dostať len po vopred dohodnutom termíne, a to aj niekoľko mesiacov dopredu. Dokonca ani šošovky si nemožno len tak kúpiť, treba čakať 3 dni na dodanie. «Vrátiť novú vec späť do obchodu — problém. Buď úplne odmietnu, alebo dajú bonus na nákup vo forme kreditu,» — píše Oľga vo svojom blogu o Švajčiarsku. «Raz sa drahá panvica po 2 týždňoch celá ošúchala. Povedali, že to je môj problém. Aby som dostala peniaze späť, treba mať veľkú trpezlivosť a pevné nervy».

«Bitcoin-bankomat. Otváracie hodiny: od pondelka do piatku od 8 ráno do 6 večera». Vo Švajčiarsku je oddych posvätný. A preto si niečo kúpiť v obchode neskoro večer sa sotva podarí: v pracovné dni väčšina z nich funguje do 18:00, v sobotu sa zatvárajú ešte skôr a v nedeľu sú zatvorené celý deň. To isté platí pre kaviarne, reštaurácie a dokonca aj banky.

Švajčiari sú spravidla priateľskí a príjemní v komunikácii, ale môžu byť urážliví a pomstichtiví, ak niekto naruší ich pokoj. Používateľ Twitteru sa podelil vo svojom blogu: «Náš sused, 80-ročný, si na svojom pozemku nainštaloval reflektor a nasmeroval ho priamo k nám do okna. Spať sme nemohli. A to všetko preto, že som iba ťukol jeho bicykel svojím. Opravil som ho na vlastné náklady a vrátil som ho späť tak, ako bol. Úsmev na susedovej tvári zažiaril, no urážku si podržal». Iná obyvateľka Švajčiarska upozorňuje, že poriadok je tu nadovšetko: «Vynesiete svoj odpadkový vak na ulicu nie o 7 ráno, ale o 6:45, a môže sa nájsť „dobroprajník“, ktorý si váš prešľap všimne a nahlási, kam treba».

Švajčiari vedia, ako aj z obyčajnej súťaže spraviť skutočnú show. Napríklad všetci účastníci zimného zjazdu vo vaniach musia byť oblečení do zábavných kostýmov. Vzhľad účastníkov sa hodnotí rovnako ako rýchlosť. No obľúbeným národným športom Švajčiarov je hornussen. Pre cudzincov, ktorí sa s touto hrou nestretli, nie je jednoduché hneď pochopiť, čo sa deje na ihrisku. Používateľ Twitteru to opísal takto: «Chalan s palicou ako rybársky prút udiera do šajby a dav ľudí s akýmisi dopravnými značkami vykonáva čudný rituál». Švajčiari však vysvetlenie nepotrebujú, veď hornussen hrajú už takmer 400 rokov.

Napriek tomu, že obyvatelia Švajčiarska sú vo všeobecnosti tolerantní k okoliu, medzi nimi sú takí, ktorí sa nazývajú eidgenosse. Považujú sa za čistokrvných Švajčiarov, s pohŕdaním sa stavajú k tým, ktorí sú Švajčiarmi „len na papieri“, a principiálne sa neučia cudzie jazyky. A ak, keď volajú na technickú podporu alebo do banky, na druhej strane počujú cudzie priezvisko, môžu požadovať, aby ich prepojili na operátora — čistokrvného Švajčiara. Kvôli tomu niektoré spoločnosti občas žiadajú zamestnancov s cudzím pôvodom používať miestne mená a priezviská, aby sa predišlo konfliktom.

Piť vodu z kohútika vo Švajčiarsku je úplne normálne. Voda je tu natoľko čistá a kvalitná, že ju možno pokojne piť priamo z fontány a dokonca aj z jazera. V krajine je len niekoľko fontán, pri ktorých sú tabule «Piť vodu zakázané». Všetky ostatné sú apriori vhodné na pitie.

V niektorých mestách Švajčiarska stoja na uliciach takéto modré požiarné hydranty. Pomocou špeciálnych tlačidiel možno naliať vodu zvieratám (dole je zabudovaná miska) alebo zapnúť fontánku, aby ste si uhasili smäd sami. A chceli by ste sa pozrieť do Švajčiarska? Ktoré z miestnych zvláštností sa vám páčili najviac a s čím by sa vám, ako sa zdá, ťažko zmierovalo?